Na financovanie diaľnice Bratislava - Košice nebudú stačiť len verejné prostriedky
Zámer urýchliť výstavbu diaľničnej siete v SR a spojiť Bratislavu s Košicami diaľnicou D1 do roku 2010 nebude možné realizovať financovaním jej výstavby len z verejných zdrojov a fondov Európskej únie. Vláda SR preto chce financovanie výstavby niektorých úsekov nadradených cestných komunikácií prostredníctvom tzv. verejno-súkromného partnerstva (PPP) stanoviť až na sumu vyše 120 miliárd Sk.
“Takýto zámer nie je možné splniť z verejných prostriedkov ani zo zdrojov spolufinancovania s európskymi fondmi a musí byť k tomu zavedený osobitný prístup cez PPP,“ konštatoval včera minister dopravy Ľubomír Vážny, ktorého rezort vypracoval návrh na urýchlenie postupu výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry. O materiáli by mala zajtra rokovať vláda SR.
„Štúdia firmy, ktorá je poradcom Národnej diaľničnej spoločnosti, ukázala, že väčšina vybraných úsekov diaľnice D1 sa v zásade dá realizovať formou PPP,“ uvádza sa v materiáli. Ministerstvo dopravy navrhuje, aby sa prostredníctvom PPP financovala výstavba vyše 164 kilometrov nadradenej cestnej infraštruktúry na Slovensku.
Nie všetky úseky sú však majetkovo a právne vysporiadané, preto rezort pripravuje preto novelu stavebného zákona a plánuje tiež zaviesť tzv. osobitný režim. „Bude sa týkať výlučne tých úsekov, ktoré sú v zámere definované,“ uviedol Ľ. Vážny.Dodal, že ide o 121 kilometrov diaľnice D1 od Bratislavy po Košice a 43 kilometrov rýchlostnej cesty R1 na úseku Nitra - Selenec a Selenec - Hronský Beňadik. Novela stavebného zákona by mala byť platná podľa ministra od 1. januára 2008. „Cieľom je spustiť to tak, aby tento úsek bol v roku 2010 prejazdný,“ povedal Ľ. Vážny.
Investičné výdavky na realizáciu projektov verejno-súkromného partnerstva odhaduje Národná diaľničná spoločnosť na 121,63 miliardy Sk. Pri tejto investičnej hodnote a zabezpečení prevádzky diaľnice po dobu trvania koncesie 25 rokov bude podľa rministerstva dopravy, pošt a telekomunikácií odhad nominálnych ročných platieb požadovaných koncesionárom predstavovať približne 7 až 10 miliárd Sk.
(tasr, sn)